- Všetky mestá
- Banská Bystrica
- Banská Štiavnica
- Brezno
- Detva
- Krupina
- Lučenec
- Poltár
- Revúca
- Rimavská Sobota
- Veľký Krtíš
- Žarnovica
- Žiar nad Hronom
- Zvolen
- Všetky mestá
- Bardejov
- Humenné
- Kežmarok
- Levoča
- Medzilaborce
- Poprad
- Prešov
- Sabinov
- Snina
- Stará Ľubovňa
- Stropkov
- Svidník
- Vranov nad Topľou
Tento mesiac majú začať s prípravnými prácami na ťažbu gudrónov
Nebezpečné gudróny, ktoré bratislavskú Devínsku Novú Ves trápia už roky, by mali začať ťažiť v zime. Ministerstvo životného prostredia SR už vybralo zhotoviteľa a podpísalo s ním zmluvu.
Ešte tento mesiac by sa mali začať v mestskej časti robiť prípravné práce, povedal pre TASR starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.
Ministerstvo uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. "Zhotoviteľ geologických prác musí teraz predložiť ministerstvu na schválenie vykonávací projekt sanácie. Po jeho schválení sa môže začať s prvými prácami," uviedol hovorca envirorezortu Maroš Stano. Všetky práce by mali podľa slov starostu mestskej časti trvať do leta budúceho roku.
Vlani ešte nebolo jasné, či sa skládka v Devínskej Novej Vsi úplne odstráni, alebo odpad len zakonzervujú. Ministerstvo však chce gudróny vyťažiť kompletne. "Väčšia časť sa tepelne zhodnotí a tá časť, ktorú nebude možné využiť a spáliť, pôjde na skládku," vysvetľuje hovorca.
Prečítajte si aj: Najhorší rekord ľudstva: Planéta vymiera extrémne rýchlo!
Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo je v Devínskej Novej Vsi už 50 rokov. Zaberá tam takmer 4000 metrov štvorcových a odhaduje sa, že jej objem je vyše 30.000 kubických metrov (m3). Z toho je 18.000 m3 gudrónov a 12.000 m3 kontaminovaných zemín. "Havarijný únik takýchto produktov môže spôsobiť znehodnotenie podzemných a povrchových vôd, pôd, aj ohroziť zdravie človeka," upozornil Stano.
Nebezpečný odpad v Devínskej Novej Vsi priviezli z rafinérie do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Na sanáciu gudrónov vyčlenilo ministerstvo životného prostredia 12,5 milióna eur z európskych peňazí. Z Operačného programu Životné prostredie bolo na tento a ďalších 18 projektov sanácie environmentálnych záťaží po celom Slovensku určených 47,5 milióna eur.
TASR