Výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda

Pred viac ako tisíc rokmi (konkrétne pred 1 151 rokmi) prišli na územie Veľkej Moravy, v rámci jednej zo svojich misií, solúnski bratia Cyril a Metod. V ich živote to nebola prvá misijná cesta, ale pre vývoj nášho písomníctva a rozvoj cirkevného života na našom území bola ich najvýznamnejšou.

Bratia neboli vybraní len pre ich znalosti filozofie a teológie. Veľkomoravské knieža Rastislav potreboval na našom území zároveň ľudí, ktorí by dokázali vysvetliť veci vierouky v tunajšom jazyku. Cyrila a Metod vo svojom poslaní zašli aj ďalej a do staroslovienčiny preložili cirkevné texty a vytvorili aj naše prvé staroslovienske písmo – hlaholiku, v ktorom sa mohla naša písomná kultúra ďalej rozvíjať. A že to nebolo vždy jednoduché, o tom svedčia mnohé politicko-vieroučné konflikty, ktorých boli priamo aktérmi. Obaja bratia sa dostali až pred pápeža, kde museli svoje konanie obhájiť. Výsledok však vnímame dodnes. Okrem prínosu pre jazykový rozvoj nášho etnika nás vpísali na mapu kultúrne vyspelých národov, pre ktorú bolo pochopenie princípov kresťanstva a kresťanská kultúra v tom čase najvýznamnejším meradlom.
Podľa dochovaných záznamov prišli solúnsky bratia na naše územie práve 5. júla roku 863 a práve o 1 000 rokov neskôr, v roku 1863, sme k tomuto výročiu pridali aj výročie ďalšie, a to vzniku Matice slovenskej, ktorá v čase boja za národnú identitu a uvedomenie slovenského etnika zohrala nemenej významnú úlohu. Pri jej vzniku stál jej prvý predseda Štefan Moyzes, ktorý sa k odkazu sv. Cyrila a Metoda priamo hlásil (v roku 1852 obnovil vydávanie časopisu sv. Cyrill a Method). Na územie Slovenska sa v tom čase vrátil v rámci akejsi „misijnej“ pomoci svojej rodnej krajine (bol profesorom filozofie a gréčtiny v chorvátskom Záhrebe). Vďaka Štefanovi Moyzesovi, teda jeho žiadosti, bol sviatok oboch vierozvestcov presunutý v roku 1864 práve na 5. júl (predpokladaný deň ich príchodu na naše územie). S 5. júlom ho však nespájalo v jeho budúcnosti len toto výročie. Osud to chcel tak, že sa stalo aj výročím jeho vlastným, pretože 5. júla 1869 zomrel. Preto by sme si mali v tento deň pracovného pokoja (aj keď padol na sobotu) možno pripomenúť aj jeho odkaz a snahu, ktorej obetoval väčšiu časť svojho života. V neposlednom rade si tento sviatok pripomína pravoslávnu cirkev na Slovensku, ktorá sa priamo hlási k odkazu vierozvestcov.


Text a foto: Adriána Kondlová