Tip na výlet – Revištské Podzámčie

Prímestská časť Žarnovice Revištské Podzámčie sa nachádza asi 4?km na sever od mesta. Obec vznikla osídlením služobníctva z hradu. Dnes veľa obytných domov dýcha prázdnotou, pretože veľa ľudí sa z obce odsťahovalo. Niektoré domy slúžia ako chalupy. V roku 1895 bola pre veriacich postavená kaplnka P. Márie Lurdskej.

Prvá zmienka o zemi Revište (terra Ryvcha) pochádza už z roku 1226 v listine Ostrihomskej kapitoly, kde je spomenutá kúpno-predajná zmluva, na základe ktorej toto územie kúpil župan Laustach za 50 hrivien (12?kg) striebra. Názov Revište je odvodený zo staroslovienskeho základu „rev“ a z prípony na označenie miesta „ište“. Po smrti majiteľa – kráľa Žigmunda (v roku 1396 ) sa Revištské panstvo dostáva ako dar do rúk remešskému županovi. Po desiatich rokoch sa ďalším vlastníkom panstva stáva druhá Žigmundova manželka.

Hrad ako veno

Počas vlastníctva kráľa Mateja dochádza k obnove Revištského hradu: zvnútra krásne vymaľovaný, upravená prístupová cesta k hradu a pravdepodobne v týchto časoch bol vybudovaný aj rybník. Vynovený hrad s okolím daroval ako veno svojej druhej manželke – talianskej princeznej Beatrix. V roku 1479 získava hrad od kráľovského páru kráľovský pokladník Urban z Veľkej Lúče s prímenom Dóci. Rod Dóciovcov sa stáva na dlhé roky vlastníkom hradu. Vymretím rodu sa končí významná história tohto panstva. Táto bohatá a významná rodina viedla boje s Turkami, arcibiskupstvom, okolitými mestami a dokonca aj s panovníkom. Od roku 1662 sa Revištské panstvo dostáva pod správu banskoštiavnickej komory, ktorá ho stihla dať ešte zrenovovať. Revištský hrad stál do roku 1792, keď vyhorel následkom úderu blesku. Na území Revištského panstva bolo veľa lúk, ktoré museli čeliť mnohým záplavám. Revištský hrad sa spája s ľudovými povesťami: povesť o kamennej dievke a povesť o krásnej Turkyni.

Hrad plnil strážnu (ochrana pred tureckým vojskom) a obytnú funkciu. Hrad ohrozovali a napokon dobyli Turci, Tökölyho povstalci či cisárski žoldnieri. K pôvodnému gotickému jadru v 16. storočí pribudlo renesančné opevnenie. Súčasťou gotického vstupu bola podkovovitá veža – barbakan s delovými strieľňami, ktorá slúžila na ochranu a obranu pred Turkami. Kamenný hrad pozostával zo štyroch veží, paláca, nádvoria a hradieb. Súčasťou komplexu bola aj náboženská kaplnka, ktorú majitelia využívali na súkromné a náboženské účely. Zrúcanina sa nachádza vo výške 310?m n. m v peknom prírodnom prostredí na predhorí Vtáčnika. Ruina hradu bola zarastená hustým lesným porastom so strmými svahmi, a preto museli dobrovoľníci urobiť kus práce, čo sa im ale aj približne podarilo.

Dobrovoľníci pomáhajú zachovať odkaz minulosti

V súčasnosti tu prebiehajú dobrovoľnícke brigády s cieľom záchrany zrúcanín hradu. Na tento rok sú tieto nasledovné plány: archeologický výskum, statické zabezpečenie koruny západnej a južnej steny, statické zabezpečenie severnej veže a stabilizácia torza východnej steny severného paláca. Náučný chodník k hradu bol vybudovaný v roku 2012. Chodník sa začína parkoviskom, a potom pokračuje lesnou cestou až tesne pod hrad ku chodníku pred vstupnou bránou. Celá trasa k hradu je nenáročná, krátka a pomerne bezpečná, a preto je ideálna aj pre malé deti. Naspäť sa dá ísť tou istou cestou alebo skratkou priamo od veže strmým chodníkom. Náučným chodníkom nás sprevádza 5 informačných tabúľ s informáciami od najstarších po súčasných majiteľov hradu. Zo zrúcanín hradu je nádherný výhľad na okolie: zalesnenú prírodu, rieku Hron, lúky, dediny a mestá.

Revisštský rybník

Revištský rybník bol viac ako sto rokov zanedbaný a opustený, a preto sa nachádzal v dezolátnom stave. Jeho obnova si v roku 1768 vyžiadala náklad 2 000 zlatých. Vynovila sa hrádza, vykopali sa priekopy, do rybníka sa nasadili ryby a na brehoch sa vysadili stromy. Boli tu dodávané aj ryby z iných rybníkov, pretože chov rýb v 18. storočí mal veľký ekonomický význam. Rybník sa zaraďuje medzi najväčšie a najstaršie rybníky na Slovensku. Kedysi mal aj dva malé chovné rybníky. Jeho rozloha je 22 hektárov.

Text a foto: V.C