Oslobodenie Malaciek

V piatok 4. apríla sme si ako každý rok pripomenuli oslobodenie Malaciek Červenou armádou položením vencov k pomníku na Kláštornom námestí.

Spomienkovej akcie sa zúčastňujú zástupcovia mesta, Hasičského a záchranného zboru, Dobrovoľného hasičského zboru, Ozbrojených síl Slovenskej republiky posádkou v Kuchyni ako i veteráni Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika. Tento rok to už je 69. výročie, keď vojaci 2. Ukrajinského frontu maršala Rodiona J. Malinovského obsadili mesto v rámci Bratislavsko-brnenskej operácie. Malacky za Slovenského štátu spadali pod správu nemeckej brannej moci a sídlilo tu veliteľstvo tzv. Ochranného pásma Slovensko („Schutzzone Slowakei“), ktoré malo tvoriť akési obranné predpolie pred samotnými hranicami Tretej ríše. Boje v tomto priestore zvádzali v apríli 1945 sovietski vojaci 6. gardového jazdeckého zboru a 24. streleckého zboru s ustupujúcimi tylovými nemeckými jednotkami 48. pešej divízie,
101. ľahkej divízie či 37. SS jazdeckej divízie dobrovoľníkov.

Rabujúci hrdinovia

Popri významnej úlohe oslobodenia mesta netreba však zabúdať i na nelichotivú stránku osloboditeľov, viažúcu sa zvlášť k Malinovského armáde. Na prelome rokov 1944/1945 sa začal v sovietskej armáde prejavovať úbytok ľudských zdrojov v dôsledku veľkých strát v predchádzajúcich bojoch a pre 2. Ukrajinský front preto prichádzali začiatkom roku 1945 nové zálohy tvorené z veľkej časti kriminálnikmi, ktorí mali týmto spôsobom odčiniť svoje hriechy. Obyvateľstvo tak bolo po nemeckej okupačnej správe často konfrontované s novým rabovaním. Padlých sovietskych vojakov z Malaciek a okolia previezli začiatkom roku 1946 zvláštnym vlakom do Bratislavy, kde boli pochovaní na Slavíne. Pietnou spomienkou na sovietskych vojakov padlých nielen v Malackách si tak nepripomíname iba ich hrdinstvo, ale v prvom rade nezmyselnosť akejkoľvek vojny.

Text a foto: (Awe)