Nová tvár trenčianskej Dukly

Robert Slipčenko – jedna z posíl Dukly do boja o play-off - je pre fanúšikov slovenského hokeja známy najmä z pôsobenia v Banskej Bystrici, kde sa zviditeľnil nielen ako kvalitný brankár, ale taktiež aj brankárskym súbojom s popradským súperom Dušanom Sidorom. V tomto rozhovore sme hovorilo i o jeho predošlom pôsobení v Poľsku, o prvých pocitoch v kabíne trenčianskej Dukly, ale i o jeho ambíciách do budúcnosti.

Prečo ste predčasne ukončili spoluprácu s poľským JKH GKS Jastrzebie?

Hlavný sponzor už nedával také finančné prostriedky ako dovtedy, a tak mi bolo povedané, že by som tam mal chytať za menej. Odhliadnuc od toho, nebol som tam príliš spokojný, i keď sa mi herne darilo i v percentuálnej úspešnosti zásahov (92 %), no dohodli sme sa na ukončení zmluvy.

V súvislosti s týmto klubom, prečo ste sa rozhodli práve pre poľskú ligu? Predsa len, Poliaci nie sú hokejový národ.

Nie sú, avšak bola to pre mňa zaujímavá ponuka. Trénoval tam aj tréner, ktorý predtým viedol Vítkovice, tak tam bola takpovediac vidina toho, že by som sa mohol vrátiť do tohto klubu, a tak by som sa opäť predstavil v českej extralige. V klube taktiež pôsobilo aj sedem Čechov a jeden Slovák, takže aj z hľadiska aklimatizácie to bolo v poriadku. No v konečnom dôsledku musím povedať, že ľutujem, že som do Poľska vôbec šiel. Už by som to v živote neurobil.

Na druhej strane, ako ste sa dostali k angažmánu v Dukle Trenčín?

Už som bol prakticky dohodnutý s klubom v Taliansku, avšak na poslednú chvíľu to padlo, pretože sa nakoniec rozhodli pre brankára, ktorého tam mali. Hneď na druhý deň sa mi ozval môj agent, či by som nešiel chytať do Trenčína, s čím som po rýchlej dohode s klubom súhlasil.

Dá sa porovnať úroveň poľskej ligy s úrovňou slovenskej extraligy?

To porovnávanie je ťažké, pretože každý zápas je iný. V Poľskej lige sú prvé 4 mužstvá vcelku dosť kvalitné, dali by sa kvalitou porovnať so slovenskou extraligou, no, samozrejme, sú lepšie i horšie zápasy. V príprave sme odohrali nejaké zápasy s klubmi prvej českej ligy, menovite i s Havířovom, ktorý sme dokonca raz porazili. Kvalitou by som ich porovnal s klubmi 1. českej ligy a niektorými klubmi slovenskej extraligy.

Ako sa vám zatiaľ v Dukle páči?

Musím povedať, že hneď ako som prichádzal do kabíny, tak som si všimol, že ten „zimák“ je už dosť starý, rovnako tak i mantinely toho majú už dosť za sebou. Zo začiatku som nevedel, čo od toho mám očakávať, ale musím povedať, že zázemie je fantastické, a takisto aj partia je tu výborná, i keď tu sú samí mladí chlapci. Všetko tu funguje zatiaľ na jednotku.

Prijali vás hráči v kabíne bez problémov?

Chalani ma prijali bez problémov, už som tu nejakých chalanov poznal z pôsobenia z Banskej Bystrice. Roba Petrovického som poznal ešte z pôsobenia v Slávii, s ním som si zo začiatku najviac sadol, aj vedľa neho sedím v kabíne. Teraz si už rozumiem prakticky s každým. S nikým nemám problém.

Za ten krátky čas, čo ste v Trenčíne, myslíte si, že mužstvo je dostatočne silné na to, aby dosiahlo postupové priečky do play-off?

To je ťažká otázka. Tento tím je ešte neskúsený. Keď ide do tuhého, tak vidieť na chlapcoch, že toho ešte nemajú až tak veľmi odohraté a že sa v určitých momentoch ešte boja. Tá situácia, že sa bojuje prakticky o play-off i o zostup, im dosť zväzuje ruky. Na tréningu sa to však javí úplne inak ako v zápasoch. Keď som bol na prvom tréningu, ktorý bol viac-menej herný, tak som nerozumel a aj som sa dokonca pýtal trénera Staša, ako je možné, že tím je tak dolu v tabuľke. Povedal mi, že na tréningu je to skvelé ako chlapci hrajú, ako dodržujú posty. Avšak na zápase je to úplne o inom. Tá nervozita zo zodpovednosti sa na tých mladých chlapcoch odráža, čo som mohol vidieť hneď v prvom zápase, čo som tu.

Aké máte plány po sezóne? Neťahá vásto naspäť domov?

Určite áno. Tesne predtým, ako som šiel do Dukly, som bol viac-menej dohodnutý s pánom Růžičkom, že po sezóne pôjdem naspäť do Slávie. Avšak teraz sa tá situácia komplikuje kvôli tomu, že bude zrejme trénovať národný tím a Sláviu už nie. Momentálne je to u mňa taká neistota, pretože som počítal s tým, že už budem konečne doma, pretože ma už veľmi nebaví cestovanie. Bohužiaľ, teraz neviem, ako to dopadne.

Plánujete v extralige nejaký ďalší pästný súboj brankárov, či ste už takéto veci hodili za hlavu?

Hodil som to už za hlavu. Ale vždy som si to chcel vyskúšať. Je to však u nás, tu na Slovensku, takpovediac tabu. V Amerike to až tak veľmi neriešia, deje sa to tam. Naskytla sa však vtedy taká príležitosť, tak som si to skúsil, no už to nejak neplánujem zopakovať. Navyše, vtedy v Banskej Bystrici bolo také prostredie, že ľudia tam si zaslúžili nejaké oživenie. Musím však povedať, že keby to bolo niekde vonku, tak by som do toho určite nešiel.

Marián Petrík