Predseda značkárskej komisie Rudolf Amrein a  študentka Jana Vavríková by chceli náučný chodník zrekonštruovať.


Náučný chodník si vyžaduje rekonštrukciu

26.03.14 - 11:47 - Trenčiansky kraj

Známy náučný chodník s východiskom túry v Krásnej Vsi a cieľovým bodom v Slatine nad Bebravou s celkovou dĺžkou 12 km a prevýšením 345 m poznačil za 16 rokov existencie zub času.

S príchodom jari sa čoraz viac turistov, milovníkov prírody a návštevníkov bánovského regiónu vyberá na pešiu turistiku za krásami prírodného bohatstva, nádhernými výhľadmi a prírodnými zaujímavosťami.

Zničené tabule

V mikroregióne Podhorie si turisti môžu vyberať z množstva turistických trás. Náučné chodníky sú tu zatiaľ vybudované len dva. Študentka Jana Vavríková sa špeciálne zamerala na popis stavu náučného chodníka Slatinským krasom. Zistila, že na tomto chodníku sa nachádzajú zanikajúce drevené smerovníky, z ktorých turista nemá šancu vyčítať, kde sa nachádza a kam má smerovať (výnimkou je smerovník na Bukovinskej skale). So zámerom rekonštrukcie týchto tabúľ sa rozhodla osloviť odborníka Rudolfa Amreina, ktorý bol spoluautorom daného projektu a ešte si pamätá, kde boli tabule konkrétne umiestnené a čo bolo na nich napísané.

Môžete i zablúdiť

„V roku 1998 sme sprístupnili tento chodník, ktorý je súčasťou mikroregiónu Podhorie, verejnosti,“ nostalgicky spomínal na začiatku trasy predseda značkárskej komisie Rudolf Amrein. Študentka Jana si náučným chodníkom prešla spolu s turistami z Klubu českých turistov Vsetín dňa 27. 4. 2013. Spolu sa postupne presunuli k Bukovinskej skale až po Janovce bez orientačných problémov. Súčasťou tohto úseku je aj prírodná rezervácia Žrebíky a krasová plošina Janovce, kde sa zachovali už len odhnívajúce drevené smerovníky. Vážny problém v značení a celkovej orientácii nastáva v lokalite Lažtek. Tu je možnosť skrátenia turistickej trasy, ktorá vedie krasovou dolinou do obce Slatinka nad Bebravou. Na Lažteku chýbal smerovník označujúci smer pokračovania náučného chodníka vedúceho do plytkého sedla Lupenice. „Minulý rok tu skupinka českých turistov zablúdila,“ spomínala študentka.

Rôzne nedostatky

Z Lupeníc (najvyšší bod výletu, 595 m), sa smer trasy výrazne zatáča na juh. Postupne klesá a cez lúku prechádza až k Čielku, cez dolinku Paušová na rázcestie nad Šípkovom. Chodník je v tejto lokalite zarastený, žiadalo by sa ho vyčistiť. Trasa náučného chodníka pokračuje priamym smerom pod vrchom Cerie až do cieľa túry v obci Slatina nad Bebravou. „Na žiadnom zo stanovísk náučného chodníka sa nezachovali drevené stĺpiky s číslami, ku ktorým bola pôvodne vyhotovená mapka náučného chodníka s popisom deviatich zastávok (Mikroregión Podhorie – Regionálny sprievodca, 1998). Prichádzajúci turisti, ktorí nemajú k dispozícii textového sprievodcu, si prejdú chodníkom bez toho, aby sa bližšie dozvedeli niečo o prírodovedných, kultúrno-historických či krajinárskych zaujímavostiach, ktoré robia Slatinský kras atraktívnym,“ povedala Jana Vavríková.

Text a foto: Stanislav Vavro