Janičiari zápolili s anglickými lučištníkmi

Drsné časy vládli počas stredoveku. Bola to doba krvopotného dolovania obživy zo zeme, panského útlaku, nepriateľských nájazdov a biednych hygienických návykov.

V skutočnosti aj tí najchudobnejší zažili veľa slnečných dní, oslavy, radovánky a bláznovstvá. Panstvo sa obklopovalo svetskou nádherou a vystavovalo na obdiv svoje rytierske cnosti. Stredovek nebol temný, ale naopak, hýril farbami. Ľudia sa radi zabávali, dobre sa najedli, či vypili nejaký ten krígeľ piva alebo aj čašu domáceho vína.

Hlavne to posledné – v podobe dobového cateringu – mali možnosť vyskúšať si návštevníci prvého ročníka Stredovekých dní v Hlohovci, ktoré sa nemohli konať inde ako v Zámockej záhrade. Síce nie všetky vystúpenia boli doslovne zo stredovekého obdobia, to ale nikomu neprekážalo.

Historické skupiny

V programe sa vystriedalo niekoľko historických skupín – napríklad trnavská agentúra Hector, ktorej členovia na všetko dohliadali, vyslala jednotku na všetko odhodlaných delostrelcov a zabávačov. Rany z dela vytriasli ušné bubienky dospelých a vyľakali škôlkarov, ale čo sa dá robiť, vojna je vojna...

Prišli aj banskobystrickí šermiari zo skupiny Cassanova, tentokrát ako obávaní janičiari v službách tureckého sultána, vychovávaní často aj z hornouhorskej krvi. Majstri meča predstavili janičiarsky život v odľahčenejšom svetle, než je všeobecne vžitý názor, že šlo hlavne o krutých a nemilosrdných vojakov, ktorých posielali velitelia do bitiek vždy ako prvých.

No a napokon lukostrelci zo združenia Vinedi, páliaci na terče z dlhých anglických lukov – došlo aj na zápolenie s janičiarmi. Povestní „anglickí“ lučištníci prišli v sprievode dám (alebo spanilých diev), ktorým pri streľbe šaty vôbec neprekážajú a majú istú ruku ako ostrovní šľachtici. Vtedy sa nikto nemohol pohybovať v dráhe strelcov alebo nebodaj za terčmi, lebo ako hovorievajú turnajoví strážcovia: „Radšej prejsť 20 metrov okolo, ako mať šíp 20 centimetrov zapichnutý v tele.“

Bili sa aj najmenší

Samozrejme, podujatí a zábavok bolo viac. Tátari sa bili s templármi a najmenšia mládež sa od rána neúnavne mlátila neškodnými polystyrénovými mečmi na detskom kolbišti. Hlohovčania mohli vidieť ukážku zo života panstva, keď sa mesto ešte volalo Freistadt alebo drsnejšiu kapitolu z dejín Fraštáku, tú, pri ktorej nechýbali turecké a albánske hordy.

Stredoveké dni v Hlohovci si odkrútili premiéru a už teraz sa návštevníci dožadujú ďalšieho dielu. Ostatne, tunajšia zámocká záhrada patrí odjakživa k najkrajším a miestne dejiny tiež oplývajú mnohými zapísanými stranami.

Text a foto: (sš)