Predviedol sa aj FS Lipovec


Dni Čemerného

07.07.14 - 19:40 - Vranov nad Topľou

Medzi najzaujímavejšie podujatia, ktoré sú organizované mimo priame centrum mesta Vranov nad Topľou, patrí podujatie Dni Čemerného, ktoré majú každoročne vyššiu úroveň, prinášajú niečo nové a priťahujú čoraz viac návštevníkov.

Preto sme požiadali organizátorov, aby nám toto podujatie viac priblížili. Na otázky nám odpovedal Michal Mudrák, ktorý od začiatku stojí za týmto podujatím.

Kedy a ako vznikla myšlienka zorganizovať 1. ročník Dní Čemerného?

Dni Čemerného vznikli z iniciatívy Pavla Bindasa, ktorý zozbieral historické dokumenty a záznamy a spracoval ich do knižnej podoby. Dielo vyšlo pod názvom „Čemerné to nebol valal“ v roku 2007 pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o Čemernom. Autor je lokálpatriot a chcel vzbudiť u našich občanov hrdosť na historické korene našej obce – teraz už mestskej časti. Prvé podujatie bolo slávnostné. Začalo doobeda spoločnou omšou, počas ktorej boli požehnané erb a zástava. Popoludní sme mali historicky prvé zasadnutie mestského zastupiteľstva na pôde Čemerného. Odhalili sme pamätník k 725. výročiu a osadili tabule významným rodákom. Urobili sme slávnostný sprievod na čele s mažoretkami a následne sme počas kultúrneho programu utvorili dva slovenské rekordy, a to v tancovaní karičky a vypustení holubov, ktorých bolo 525.

Na čo je toto podujatie zamerané?

Podujatím sme chceli zdokumentovať, že mestská časť Čemerné má právo byť hrdá nielen na históriu, ale i súčasnosť. Podujatie bolo sprevádzané sprievodnými akciami, na ktorých sa v kultúrnom dome prezentovali samotní občania. Bolo toho veľa a hlavne to ľudia robili sami. Zavládlo nadšenie, a to je veľmi dôležité a povzbudzujúce.

Kto podujatie organizuje?

Prvé podujatie zorganizovalo pätnásť ľudí pod vedením Pavla Bindasa. Veľkú zvadu vyvolal erb – kapusta, pre ktorý sa mnohí pohádali. A boli tu aj staré rany. Našťastie sa všetky zvady podarilo zažehnať, podujatie bolo úspešné a dodalo nám sily do jeho ďalšej organizácie.

Aký je cieľ podujatia?

Chceli sme zdvihnúť povedomie a priniesť ľuďom zábavu. V našej časti totiž zavládol sídliskový efekt, ľudia sú cez deň preč a na akciách v centre sa nezúčastňujú. Celé naše snaženie má podtitulok „Čemerné pre Čemerné“. Postupne sme program rozšírili o jarmok a športové popoludnie, zaviedli sme aj oceňovanie najlepších žiakov.

Aké sú odozvy?

Stretli sme sa len s pozitívnymi. Jediným ocenením je úsmev ľudí, spokojnosť a šťastie občanov a to považujeme aj za cieľ. Čo je krajšie ako usmievavé a šťastné detské tváričky? A práve o to sa snažíme počas tohto podujatia.

Čo vás počas ôsmich ročníkov najviac potešilo?

Zistenie, že ľudia majú veľký potenciál. Stačí im vytvoriť vhodné podmienky a skutočne ich povzbudiť. Netreba na to veľké peniaze. Stačí ochota, chuť, odvaha. Mrzí nás konzumný spôsob života. U nás sa ľudia priamo podieľajú na tvorbe programu. Využívame pri tom náš majetok – školské ihrisko i verejné priestory.

Čo mali možnosť diváci a návštevníci vidieť a zažiť tento rok?

Dni Čemerného sa začali v piatok a sobotu Jánskym jarmokom. V sobotu sa na ihrisku uskutočnilo športovo-zábavné odpoludnie detí a futbalový turnaj medzi ulicami a ukončilo sa posedením pri vatre. V nedeľu v kultúrnom programe vystúpili deti MŠ, ZŠ, deti z Centra voľného času a dve čemernianske kapely, DFS Lipovček, Július Súčik ukázal svoje pretekárske finesy, policajti a zdravotníci predviedli svoje autá a techniku. Program bol bohatý, pestrý a hlavne čemerniansky. Veľkú pozornosť si vyslúžilo tradičné vypúšťanie holubov, ktoré nechýbalo na žiadnom ročníku.

Ako by ste chceli toto podujatie ďalej rozvíjať?

Na budúci rok by sme chceli premeniť jarmok na výstavné trhy. Konali by sa v ZŠ okolo postavenej tribúny. Už dlhšie obdobie nosíme v sebe myšlienku, aby naši podnikatelia vystavili svoju produkciu, aby aj remeselníci ukázali, ako tvoria. Očakávame, že sa nám podarí do podujatia zaangažovať ešte širší okruh ľudí s tým, že prezentácia výsledkov i schopností ľudí nás posunie na vyšší level aj v iných oblastiach, ako je kultúra okolia, ochrana a zveľaďovanie spoločného majetku.

(ph)