Cyprián Majerník zhmotnil neodvrátiteľnosť osudu

Cyprián Majerník je mimoriadny fenomén v slovenskom maliarstve medzivojnového obdobia a výnimočná osobnosť pôsobiaca v oblasti výtvarného umenia.

Majerník patrí medzi ojedinelé javy, pretože vynikal nielen ako umelec, ale predovšetkým ako človek obdarený charizmou, otvorenosťou a hlbokou láskou k ľuďom. Jeho jasnozrivosť a citlivosť podporovali prenikavosť jeho chápania.

Umelecké vykročenie v Bratislave

Cyprián sa narodil ako tretí syn Michala Majerníka a Johanny Majerníkovej rodenej Chnapkovej 24. novembra 1909. V júni 1924 ukončil Štátnu meštiansku školu a zložil skúšku na Štátnej strednej hospodárskej škole v Košiciach. O rok neskôr začal navštevovať súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. Zoznámil sa s Kolomanom Sokolom, Jánom Želibským a Jakubom Bauernfreundom. Po absolvovaní prvých umeleckých krokov v Bratislave sa zapísal do prvého ročníka Akadémie výtvarných umení v Prahe. Práve tu absolvoval tri ročníky Všeobecnej maliarskej školy u profesora Loukotu. Majerník svoje umelecké nadanie uplatnil aj v písaní groteskných poviedok v Ľudovej politike, vychádzajúcej v Bratislave. V roku 1931 vystavoval prvýkrát na výstave Spolku slovenských umelcov v Prahe, odvtedy v českej metropole vystavoval pravidelne. Mejerníkove prvé zachované diela (zátišia, krajinky a akty) pochádzajú z roku 1930. V týchto dielach prechádza postupným uvolňovaním kresebnosti, čiastočne aj vďaka technikám ako akvarel a gvaš.

Z Paríža nútený návrat

Koncom roku 1931 odcestoval do Paríža napriek tomu, že mu sľúbené štipendium nebolo vyplatené. V Paríži doslova hladoval. Napriek tomu mu toto mesto poskytlo širší rozhľad, čo následne viedlo k prekročeniu jasne tabuizovanej témy života na vidieku, čím sa Majerníkova tvorba stala v slovenskom výtvarnom umení medzivojnového obdobia skutočne ojedinelou.
Po roku odišiel z Paríža do Prahy, kde si prenajal ateliér a ako výtvarník tu pôsobil až do svojej smrti. Prvú samostatnú výstavu pripravil v Pražskej výstavnej sieni Elán v roku 1935. Vzhľadom na úspech prvej výstavy bol pozvaný za riadneho člena Výtvarného odboru Umeleckej besedy v Prahe.
Tragický odchod
Po rozdelení Československa v roku 1939 zostal v Prahe. O rok neskôr bola zorganizovaná jeho druhá, a počas života posledná, samostatná výstava v Alšovej sieni Umeleckej besedy. Po tomto úspechu navštívil rodičov a priateľov v Bratislave. V roku 1943 navštívil opäť Slovensko, pozrel si výstavy kolegov P. Macejku a R. Pribiša. Následne sa jeho zdravotný stav dramaticky zhoršil, no v roku 1945 sa oženil s Karlou Patočkovou, rodenou Kukačkovou. V tom istom roku si zvolil dobrovoľnú smrť skokom z okna. Pochovaný bol na Vinohradskom cintoríne v Prahe.

Ocenenia jeho diela a charakteru

Medzi jeho najznámejšie diela patrí séria diel Don Quijote (prevažne olej na plátne, gvaš či mnohé farebné litografie), ktoré ozdobujú mnohé galérie na Slovensku, Morave a v Čechách. Cypriánovi Majerníkovi v dejinách slovenskej maľby právom patrí uznanie ako umelcovi, ktorého tvorba sa rozvíjala v tridsiatych rokoch 20. storočia a vrcholila v prvej polovici štyridsiatych rokov, poznamenaných 2. svetovou vojnou. Potvrdením jeho umeleckých kvalít sú i básne o jeho dielach od renomovaných slovenských básnikov. Básne o tvorbe Cypriána Majerníka vyšli z pera Jána Kostru (Poznámky k obrazom), Jána Raka (Neslýchané stretnutie) či Laca Novomeského (Ktorýsi Don Quijote Cypriána Majerníka). V roku 1991 mu udelil prezident republiky Václav Havel Rád T. G. Masaryka za zásluhy o demokraciu a ľudské práva (in memoriam). Galéria mladých na Hurbanovom námestí
č. 7 v Bratislave bola v roku 1957 premenovaná na Galériu Cypriána Majerníka na jeho počesť. Galéria existovala do roku 2000. Znovuotvorená Galéria Cypriána Majerníka od začiatku roku 2008 sídli v Zichyho paláci a spravuje ho Centrum hudby Bratislava – Staré Mesto.

Majerník ako publicista

Optimizmus a zmysel pre ľudskosť vyjadroval Cyprián i svojou publicistickou činnosťou. V publicistických materiáloch sa snažil prebúdzať v ťažkých vojnových časoch v ľuďoch optimizmus a nabádal ľudí, aby sa zaujímali o humor a rozvíjali pozitívny pohľad na svet.

Jozef Bytčánek